Rozvíjajte vo vašom šteniatku vrodené prinášanie
Aby ste mohli cvičiť psa, musí mať pes predovšetkým chuť sa učiť a byť trénovaný. Niektorí psi majú túto chuť vrodenú a sú veľmi šikovný, iní majú vôľu, ale chýbajú im vlohy pre určité úlohy a iní majú naopak vlohy, ale chýba im ochota, túžba sa učiť a vyhovieť pánovi. A sú psi, ktorí nemajú ani to, ale je ich veľmi málo. Tieto vlohy a schopnosti sú u každého psa na inej úrovni a to je práve to, čo robí výcvik psa zaujímavým a náročným. Každý pes je iný a podľa toho by sme mali k nemu pristupovať a prispôsobiť techniku. Tréner musí rozumieť a rozoznať individuálne intenzitu a limity psa, ktoré má, či už sa jedná o výcvik poslušnosti, agility, frisbee, lovecký výcvik alebo iba o domáceho mazlíčka…
Každý pes sa dá určitým spôsobom namotivovať a nadchnúť pre výcvik, ale je na nás, či akceptujeme iba tempo výcviku alebo nám ide aj o správnosť výcviku. Čo prebudí v psovi túžbu po výcviku a práci? Prečo sa niektorí učia rýchlejšie a vytrvajú? Pokiaľ sa pýtame prečo, tak každý pes chce pracovať, hrať sa alebo sa učiť, iba dôvody sú rôzne.
Tréner musí poznať psa, s ktorým pracuje – individuálnu motiváciu a plemenný charakter. Odlišné línie v rámci toho istého plemena môžu určovať rôzne stupne ochoty spolupracovať a schopnosť učiť sa. Akýkoľvek pes bude pracovať a učiť sa zo skúseností, aby získal to základné, čo je pre život dôležité – potravu, vodu, vzduch, úkryt. Samotného ho to ochráni pred nebezpečím a zranením. Ďalej to sú citové potreby, áno, aj tie – niekam patriť, potešenie, zábava, cvičenie a naplnenie svojich schopností. Naučí sa, ako toto všetko získať pomocou práce so svojím majiteľom alebo iba experimentuje a čaká reakciu od svojho pána alebo trénera. Verím, že niektorí psi, pokiaľ už ten základ, bezpečie a citový vzťah dostali, sami sa viac snažia, aby svoje úsilie – skvelý výkon získali viac uznania. Sú potom schopní sa viac sústrediť na tréning a celú svoju energiu vložia do toho, aby vyššie skákali, rýchlejšie behali, rýchlejšie našli schovaný predmet, dostalo sa im viac pozornosti od publika a nakoniec i odmeny od nás (tlieskanie, aplaus, pískanie, pokrikovanie, chvála atd.).
Trénujeme metódou opakovania, ale pri chytrých “letcoch” (temperamentných psoch) musíme odhadnúť ich schopnosti a vyvážiť ich opakovaným tréningom rôznych variácií hier, cvičení a problémov s postupne sa zvyšujúcou náročnosťou. Tým rozvíjame ich inteligenciu a motivačné nároky. Pokiaľ toto berieme v úvahu, čo každý pes, ktorého trénujeme, chce od života a čo ho motivuje, potom pochopíme, čo nám bude odmenou. Pokiaľ poznáme základné a vrodené inštinkty určitého psa, jednou zo skutočných odmien, ktorá sa dá využiť je prinášanie.
Aj keď potrava je jednou zo základných potrieb a určite i odmena, obávam sa, či nepodceňujeme inteligenciu mnohých psov. Deti často pomáhajú v domácnosti za menší úplatok (napríklad cukríky). Ale ako stárnu a menia sa ich potreby, tak už cukríky prestávajú byť dostatočným stimulom. U šteniat môže byť potrava ideálnym začiatkom ako mať šteniatko pod kontrolou. Je to jednoduchý spôsob, ako si získať odozvu zo strany šteňaťa, ale z dlhodobého hľadiska – Vytvorí sa správne puto medzi vodcom a psom? Bude vodca skutočným vodcom? Získa si vodca rešpekt? Vytvorí sa medzi vodcom a psom puto? Odmena (poprípade pokarhanie) musí prísť vo forme, ktorá toto všetko utvára. Musí sa vytvoriť vzťah, kde vodca a pes sú naladení na rovnakú vlnu – na základe istoty, dôvery a porozumenia. Poznal som, že potrava môže byť malou odmenou najviac, ale nie tou hlavnou a ani súčasťou hlavnej odmeny.
Odmena pre psa, rovnako ako pre nás, pochádza z dvoch emócii. Prvá ide z pocitu, že pracujeme so psom dobre a užívame si ju – to je tzv. vnútorná odmena. Druhá – tzv. Vonkajšia odmena, okrem samostatnej úlohy – potrava, loptička ako prídavná odmena. Činnosť a učenie, ktoré si pes užíva a asi ju chce aj robiť, alebo sa nám môže zdať, že je k nim donútený kvôli inštinktom, je ľahšia forma odmeňovania a dá sa využívať s obmeniteľnou formou ako odmena. Zvyklosti počas práce a tréningu potrebujú povzbudenie a pochvalu, pretože sa po čase môže stať tréning zdĺhavý a nudný. V tomto prípade je najlepšie odmenu smerovať ku koncu tréningu a to formou niečoho, čo prináša psovi radosť – potrava alebo hravý aport. Avšak, mohli by sa stať zvyklosti využívané počas tréningu nudnými? Alebo ich môžeme my, tréneri, väčšinou prispôsobiť, alebo upraviť tak, aby sa stal tréning zábavný? Napríklad pomocou vonkajších odmien, ktoré budú súčasťou tréningu? Odmenou bude potom samotné cvičenie a tréning, ktoré pomocou chvály a uznania za dobrú prácu rýchlejšie rozvinú u psa myslenie. Medzi trénerom a psom sa aj viac posíli vzájomné puto.
Zistíte, že odmeny a ich intenzita sa líši od psa a jeho povahy. Trénoval som psi, ktorí nestáli o chválu, slovnú odmenu a tlieskanie. Odmenou pre nich bol lov alebo prinášanie loptičiek, ktoré som používal aj behom tréningu. Musíte iba sledovať psi, keď sa hrajú s loptičkou, alebo frisbee, či už ide o hru alebo vzájomnú súťaživosť. Alebo sledovať prácu sliedičov, aby ste pochopili, že pre nich je hlavnou odmenou prinášanie.
Premýšľajte počas tréningu alebo hry tak, aby ste pomohli psovi uspieť. Hravým cvičením urobíte tréning zábavným a v tom je už zahrnutá aj odmena pre psa. Pokiaľ prispôsobíte tréning možnostiam psa, budete robiť to, čo robí psovi ozajstnú radosť a uspeje a postupne budete zvyšovať nároky, pes sa bude učiť rýchlo a šťastne. Nič nepoteší viac ako úspech.
Po malých krôčikoch ukážte psovi čo po ňom chcete a pokiaľ uspeje, dajte mu najavo akú radosť vám urobil. Usmievajte sa! Váš úsmev môže byť jednou z najväčších odmien pre mnoho psov.
Pri práci so psami, ktorí sú geneticky šľachtení pre určitú prácu ako sú napríklad pastierski, loveckí, pracovní psi, teriéri všetci, ktorí sa chovajú pre svoje vrodené schopnosti a inštinkty je vonkajšia odmena sa pre nich stáva pomaly súčasť tréningu. Odmenou je pre nich pochvala, ktorá ich núti robiť prácu dobre a posilňuje sa u nich proces učenia. Veľa psov si užíva prinášanie, naháňanie alebo len nosenie predmetov. Niektorí, napr. šteňatá, musia byť v tomto povzbudzované, ale pokiaľ by sme tento zvyk, radosť vnímali ako problém, mohlo by ich to zastaviť. Nápaditým tréningom môžeme jednu z týchto činností zabudovať do tréningového plánu tak, aby to bolo pre psa odmenou. Tréner pravdepodobne po čase zistí, že jeden pes pracuje lepšie ako ten druhý, u jedného táto odmena funguje a u iného sa jednoducho odmeny musia kombinovať.
Dobrým príkladom takéhoto tréningu je výcvik psov pri hľadaní drog. Tréning začína tým, že sa zo psa stane prinášač. Postupne je hľadanie predmetov náročnejšie a nakoniec je predmet schovaný. Pes si v tomto prípade užíva lov, pretože vie, že odmenou mu bude nájdenie predmetu a následné prinesenie. Já som osobne podobne cvičil svojich dvoch psov /Jack Russel a Toy pudel/, len tak pre zábavu. Neskôr som mal na výcvik poľského pastierskeho psa. Pomocou loptičky som u neho podporil záujem o prinášanie, pomaly začal predmety schovávať a povzbudzoval som ho, aby hľadal. Tento pes, Huntly, žije vo veľkom dome. Hostia sú vyzývaní, aby schovávali loptičku, zatiaľ čo Huntly čaká. Potom je vyslaný nájsť ho a prehľadáva celý dom. Pokiaľ má problém, tak mu pomáhame tým, že dostáva rukou signály, kam sa má vydať. Zriedka sa stane, že neuspeje. Spôsob, akým sedí a čaká až mu loptičku schovám a sleduje ma je úžasný pozerať. Niekedy idem domov bez Huntlyho a to len preto, aby som sa objavil s loptičkou v ruke, s ktorým si on chce hrať alebo chce, aby som mu ho schovával. Pokiaľ ho ignorujem, tak si zoberie loptičku, ľahne si a čaká, alebo ma s ním prenasleduje a vyzýva ku hre. Huntly nie je plemeno pre prinášanie, ale ako šteňa bol veľmi energický. Teraz je z neho džentlmen. Bezpochyby hry s prinášaním, ktoré mal za odmenu pomohli u neho rozvinúť inštinkty iným smerom tak, aby to bolo prijateľné pre domáceho psa.
Odmeny a spätná väzba je relatívna v závislosti na skúsenostiach, ktoré pes získal. Psovi, ktorému neustále za odmenu hádžeme loptičku, v ňom časom už nevidí odmenu a je cvičením znudený, alebo naopak tak rozrušený, že ďalší tréning nie je možný. Ďalší náš klient mal Fox teriéra, Duka, ktorý neustále mával chvostom. Jeho majiteľ tvrdil, že to robí skoro bezdôvodne. Najčastejšie mával chvostom keď napríklad zazvonil zvonček u dverí alebo telefón. Veterinár vyskúšal i sedatíva, ale u psa nedošlo ku zmene. Hrozilo aj, že pes príde o chvost kvôli chronickej infekcii, ku ktorej by mohlo časom dôjsť, pokiaľ by sa toto chovanie nezlepšilo. Behom našej konzultácie som sa pýtal, akým spôsobom sa pán so psom hrá. Odpoveď bola, že sa hrajú s loptičkou. Takže som ho požiadal, aby to predviedol. Vyšli sme von, kde Duke začal štekať a skákať po loptičke, ktorá bola vo výške asi okolo 5 stôp nad zemou. Majiteľ začal psa ešte viac povzbudzovať „chceš sa hrať s loptičkou?“ Po niekoľkých skokoch sa Duke zastavil, začal sa rýchlo točiť, vrčať a hrýzť do chvosta. Majiteľ sa smial jeho rituálu, zobral loptičku a hodil psovi. Pes bežal pre loptičku, zobral ju a odbehol s ňou preč, kde si ľahol a začal si čuchať bez záujmu o svojho pána. Keď som sa ho spýtal ako často sa takto hrajú – „Kedykoľvek kedy Duke chce“. Potom sme sa dlho rozprávali a vysvetlil som mu celý postup kontrolovaného prinášania tak, aby to bavilo obidvoch. Týmto spôsobom by mal majiteľ prevziať kontrolu nad celou hrou, ale nie Duke, ktorý bol odmeňovaný za všetky zlé akcie. Behom 2 týždňov, keď sa riadili mojimi radami sa zbavil Duke svojho zlozvyku a ako on, tak aj majiteľ sa vydali pozitívnou a príjemnou cestou.
Ja sa len dívam na majiteľov a ich deti, ako sa v parku hrajú, aby som si uvedomil, ako moc si oni a ich psi prinášanie užívajú. Prečo to teda nezobrať ako príležitosť, aby sa to peso d nich naučil? Nie je to ťažké, využiť prinášanie a všetky možnosti, ktoré sa ponúkajú, aby sme psa naučili chôdzu pri nohe, sledovať nás, sedieť a čakať, prísť na privolanie, hocikedy keď sú okolo ľudia a ostatní psi, dokonca tak, aby ich pes ignoroval a sústredil sa iba na vás. Prinášanie a všetky aktivity, ktoré s tým súvisia môžu byť zábavou ako pre vás tak aj pre psa. Nemusí to byť ako z knižky, iba kontrolované, také, aby sa od Vás pes učil.
Mám rád pohľad na psi, ktorí chcú byť so mnou a pýtajú sa „Akú zábavu dnes zažijeme?“ a chcú spolupracovať. Sú vnímaví a ich myseľ je ako čistý papier, ktorý nasáva to, čo sa učia. Trénujte so psami krátko, produktívne a hravo. Vy, ako tréner musíte podporovať a robiť z tréningu zábavu. Prinášanie sa potom stane základom pre zábavný tréning.
Zdroj:
Autor článku: Martin Deeley, www.martindeeley.com (uverejnené so súhlasom autora)
Comments